Erb na vizitke: Malý detail s veľkým účinkom
5. septembra 2024
V predchádzajúcom článku sme sa pozreli na vznik a vývoj heraldiky, na dôvod jej vzniku a použitie v radách rytierov, neskôr šľachty, miest či cechov. V tomto článku sa budeme venovať praktickému využitiu heraldiky v minulosti vo forme pečatí.
Skutočným klenotom heraldiky sa stala tvorba knižných značiek – exlibrisov a supralibrosov. Pečate a ich nástupcovia, pečiatky, tiež poskytovali veľký priestor pre heraldickú tvorbu.
Pečate a podpisy
Od 13. storočia získalo zobrazovanie vlastného erbu na pečati veľkú popularitu. Erb na pečati jasne identifikoval majiteľa a vyjadroval jeho súhlas s textom. V novoveku sa používanie pečate, najčastejšie pečatného prsteňa, rozšírilo medzi všetkých predstaviteľov šľachty aj nešľachticov – mešťanov, klerikov, kňazov, biskupov, arcibiskupov a kardinálov. Opäť sme svedkami masového používania heraldiky. Každý vlastník erbu ho aj používal, často práve na pečatnom prsteni.
Prechod na atramentové pečiatky
V 19. storočí voskové pečate nahradili praktickejšie atramentové pečiatky, hoci ich heraldický obsah zostal. Po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky (1918) väčšina používateľov erbov rezignovala na ich používanie. Napriek tomu vidíme kontinuitu, napríklad u cirkevných hodnostárov.
Erby v súčasnosti
V 70. rokoch 20. storočia začali používať vlastné erby mestá, a dnes prakticky každá obec či mesto na Slovensku používa pečiatky s vlastným erbom. Mnohí milovníci heraldiky a histórie sa rozhodujú používať súkromné pečiatky s osobným alebo rodinným erbom. Erb tu opäť plní identifikačnú funkciu a označuje majiteľa, jeho hodnoty, estetické, umelecké a kultúrne preferencie.
História vzniku erbov je rozsiahla, no pokúsili sme sa ju stručne predstaviť.
Budúcnosť erbov
Používajú sa erby aj v dnešnej modernej dobe? To sa dozvieme v ďalšom článku.